Každý z nás bol raz dieťaťom. Čo symbolizuje toto obdobie života ? Každý si spomenie na iné skúsenosti a inak by svoje detstvo ohodnotil. Ak ho však porovnávame s životom dospeláka, najväčšie zmeny budú v obraze, akým sa na svet pozeráme. Deti nemajú starosti, žijú zo dňa na deň, vedia len tak zastaviť, pozrieť sa na steblo trávy a hrať sa s ním. Len tak. Majú veľa rôznych otázok o svete, často si myslím, že ich svet zaujíma ešte viac ako dospelých.
„Mami, a prečo je obloha modrá a v noci čierna ? A prečo psy nevedia rozprávať ? A prečo je tá tetá taká stará ? A prečo je tá zmrzlina taká studená ? A prečo ? A prečo ?“
Pritom ak sa zamyslíme nad ich otázkami, nie sú nezmyselné, práve naopak. Tie otázky žijú životom a vlastnými pocitmi.
U dospelákov sa tieto typy otázok vytrácajú, nie preto, že by na ne už našli odpovede, ale preto, že už ich tie otázky netrápia. Myseľ dospelého človeka je zaplnená najmä povinnosťami a zodpovednosťou. Takmer väčšinu života, takmer väčšinu dňa. Ostáva nám príliš málo času na to, aby sme sa mohli len tak prejsť a nepremýšľať pri tom nad zajtrajším dňom, nad zajtrajším budíkom, nad povinnosťami v práci, nad tým, čo budeme jesť a kam čo máme poslať. Niekto mi občas povie „Správaš sa ako dieťa“ a ja odpoviem „ďakujem za lichôtku.“
Za akým cieľom sa ženú dospelí ? Nespeje všetko k tomu, že v cieli budem v tedy, keď sa konečne môžem sebarealizovať, keď nemusím riešiť kedy vstať a kedy ísť spať, čo jesť, čo obliekať, čo upratať, čo zaplatiť, čo vybaviť ? Ale môžem robiť čo chcem a hľadať samého seba, trebárs maľovať, ísť na kurz šermu, naučiť sa japonsky, precestovať svet ? Mám taký pocit, že cieľom väčšiny dospelákov je stať sa opäť deťmi. Niekoľko rokov pracovať a správať sa zodpovedne aby som sa mohol ešte raz, na chvíľu zahrať na dieťa.
Zrejme vaše detstvo bolo iné ako je teraz. Neboli to počítačové hry, boli to počítadlá. Neboli to telefóny, boli to hluché telefóny. Nebol to apple, bolo to jablko. Možno bolo vaše detstvo o niečom inom. Netreba zabúdať že aj naše deti budú o niekoľko desiatok rokov spomínať na svoje detstvo, ako na to pekné a nezabudnuteľné.