Čo je to tá jurta? Ide o kruhovú stavbu- teda skôr stan, s kopulovitou strechou s otvorom v strede. Vzhľad sa môže líšiť od konkrétnej oblasti, či kmeňu, ktorý ju používal. Typ tohto obydlia pochádza z Ázie a Stredného východu. Jurty využívali najmä kočovné kmene, pretože sa dali pobaliť, naložiť na koč a rozložiť na inom mieste. Navyše materiály, ktoré používali na ich výrobu, fungovali dokonale v každom ročnom období.
Asi si teraz vravíte, že toto nie je nič pre vás. Jurty sa však dnes stali horúcou, eko-bio novinkou. Nemusíte v nich hneď bývať. Môžu sa stať napríklad náhradou chaty. Mnoho ľudí tieto netradičné stany využíva ako altánok, či akýsi detský kútik na svojej záhrade.
Tajomstvo jurty spočíva hlavne v materiáloch, z ktorých je vyrobená. Drevená konštrukcia je obtiahnutá plachtou z plsti. Tá je vyrobená z ovčej vlny, alebo inej srsti zvierat. Jej izolačné vlastnosti sú naozaj obdivuhodné. V zime udrží teplo vo vnútri, v lete zas vonku. Preto je v jurte stále príjemná teplota.
Samozrejme v zime musíme kúriť. Pec je väčšinou umiestnená v strede, čím sa teplo rozloží rovnomerne v celom interiéri.
Každý špás niečo stojí
Jurtu môžeme pokojne definovať, ako ekologickú stavbu, v ktorej žijeme netradične a v spojení s prírodou. Existuje viacero firiem zaoberajúcich sa výrobou a predajom tohto príbytku. Ceny sa pohybujú približne od 3 000 eur nahor. Za jurtu s rozlohou okolo 50 metrov štvorcových, zaplatíte už cca 30 000 eur. Nejde teda o lacný špás.
Názory na celoročný život v jurte, v našich klimatických podmienkach, sa výrazne rozchádzajú. Milovníci netradičného, prírodného bývania tvrdia, že je to možné. Argumentujú tým, že stovky stará technológia predsa musí fungovať. Je však potrebné uvedomiť si, že Slovensko nie je Ázia. Preto to nemusí byť až také jednoduché. Medzi najčastejšie uvádzané problémy patrí plesnenie vonkajšej plachty, alebo neustále vykurovanie v zime, pretože pri nižších teplotách nie je možné teplo udržať. Plesnenie plachty je spojené s finančnými nákladmi. Ak totiž splesnie musíte ju vymeniť. Pri tunajšom počasí to môže byť každé 3 až 9 rokov. Vykurovanie súvisí taktiež s filcovou plachtou. Tá môže byť hrubá maximálne 2 cm. Inak by jurta nedýchala. A keďže v zime u nás teplota bežne klesne i pod mínus 20 stupňov, ide o naozaj biednu izoláciu.
Názor na tento netradičný dom, si teda musí urobiť každý sám. Ak však máte nejaké tie tisícky eur navyše, za pokus to určite stojí.